Kam dať ďalšiu miliardu ľudí, premýšľajú vedci

5. 12. 2016

Svet mal v roku 1804 úplne iné starosti. Veď ambiciózny delostrelecký poručík sa nedávno nechal s nevyhnutnou pompou korunovať na francúzskeho cisára. Navyše v tom čase najvyspelejšie informačné technológie predstavovali kuriéri na vytrvalých koňoch alebo holuby poslíčkovia. Vedci spätným výpočtom došli k záveru, že v roku 1804 žila prvýkrát v histórii na Zemi miliarda ľudí.

Počet obyvateľov Afriky sa ešte v tomto storočí priblíži veľkosti ázijskej populácie. Pritom sa v Afrike nachádza 34 zo 48 ekonomicky najmenej rozvinutých krajín sveta. Na snímke dediny v juhovýchodnom Senegale.

Hláška z kultového filmu Jiřího Menzla Postřižiny, natočeného podľa príbehu Bohumila Hrabala o snaživom správcovi nymburského pivovaru, jeho pôvabnej žene Mariške a trochu hlučnom bratovi Pepinovi dobre charakterizuje mieru, s akou sa zvyšuje počet ľudí na našej planéte. Ďalšia miliarda pribudla až v roku 1927, teda za 123 rokov.

Nárast ľudskej populácie zo šesť na sedem miliárd si vyžiadal len 12 rokov: prebehol totiž v období 1999 - 2011. Triezve odhady hovoria o tom, že do roku 2030 pribudne na Zemi ďalších 1,1 miliardy ľudí, čím ľudstvo dosiahne počet 8,5 miliardy . Najviac sa rozrastú husto zaľudnené miesta v Ázii a najmä v Afrike, už dnes sužovanej značným znečistením prostredia cudzorodými látkami a obmedzenou ponukou najrôznejších zdrojov, hlavne vody.

Hľadanie vhodných plôch

Odpovedať rozumným spôsobom na otázku položenú v titulke sa nedávno v časopise Nature pokúsili americkí ekológovia Richard T. T. Forman a Jianguo Wu.

Pri pátraní po najvhodnejších či aspoň najmenej zlých častiach súše, kam by mohli ľudské sídla expandovať vylúčili oblasti, ktoré už dnes trpia nedostatkom vody. Aj napriek postupujúcej zmene podnebia nepredpokladajú, že sa ľudia budú v blízkej budúcnosti vo veľkom usadzovať v miestach pokrytých alebo priamo tvorených ľadom.

Tokijská aglomerácia je počtom obyvateľov najväčšia na svete, žije v nej 36 miliónov ľudí. Pohľad na rušnú ulicu v japonskej metropole.

Z úvah amerických odborníkov vypadla aj väčšina Európy, Stredný východ, India, značná časť Číny a západné štáty USA. Tu všade žije viac ako 100 obyvateľov na kilometer štvorcový. Pretože naša civilizácia cez nepochybný technický pokrok aj naďalej do veľkej miery závisí na zdravej, dobre fungujúci prírode, popisované hľadanie prijateľného priestoru zámerne vylúčilo tiež oblasti významné z hľadiska starostlivosti o svetové prírodné a krajinné dedičstvo.

A aký je výsledok analýzy? Obývateľné pásmo krajiny zahŕňa veľkú časť Južnej Ameriky, južnej Kanady, severovýchodu Spojených štátov rovnako ako Strednej a Južnej Ameriky. V Ázii by ľudia mohli viac osídliť územie severne od najvyšších hôr sveta - Himalájí. Spomínaným nárokom vyhovuje aj severovýchodná a južná Austrália.

Prijateľnú plochu pre nové ľudské sídla predstavuje tiež pás začínajúci ústím Dunaja do Čierneho mora a pokračujúci až do severnej Číny.

Vlhké tropické oblasti umožňujú pestovanie plodín ako je kukurica, palma olejná, ryža, kávovník alebo kakaovník. Ako sme už uviedli, budovanie nových miest a dedín by sa nemalo dotknúť už v súčasnosti človekom výrazne zmenených častí súše, hostiacich veľký počet druhov voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov a ďalších organizmov, z ktorých mnohé sa nevyskytujú nikde inde na svete. Medzi ne zaraďujeme napr. ostrov Kalimantan (Borneo), severný Queensland v Austrálii alebo časť Amazónie.

Kde ľudia chcú žiť

Obyvatelia našej planéty pochopiteľne nemusia chcieť žiť v miestach, ktoré sa vedcom zdajú byť na základe niekoľkých kritérií v budúcnosti obývateľné.

Kvalitu života v mestách určuje aj množstvo zelene. Hlavnú ulicu moldavského Kišiňova lemujú vyrastené stromy.

Preto Forman a Wu upozorňujú, že súčasná vlna migrantov z Blízkeho východu smeruje do Európy, do už husto osídlených oblastí, najmä miest. Ľudia pri výbere miesta pre život uvažujú okrem iného o  ponuke pracovných príležitostí, kvalite riadenia spoločnosti, dlhodobej stabilite a stave životného prostredia.

Dôležité je územné plánovanie

„Centrá veľkých miest môžu prijať viac obyvateľov, než v nich v súčasnosti žije, napr. vďaka stavbe výškových budov. Ľuďom ale ponúkajú len málo zelených plôch a vyznačujú sa zvyčajne nezanedbateľným znečistením prostredia a ďalšími problémami,“ pripomína Forman.

Domnieva sa preto, že by urbanisti mali venovať zvýšenú pozornosť rozvoju predmestia, a to z hľadiska vytvárania nových pracovných miest, budovania a udržiavania parkov, miestnej hromadnej dopravy a bezpečnosti dodávok kvalitnej vody.

„Nemenej dôležité je pri plánovaní nezostať len v hraniciach príslušného sídla, ale uvažovať aj o jeho okolí“ upozorňuje význačný krajinný ekológ. „Newyorská radnica chráni vodné zdroje v okolí veľkomesta pred znečistením, Stuttgart sa stará o priľahlé lesy pomáhajúc odvetrávať tamojšie ovzdušie a Londýn sa sústreďuje na vytváranie zeleného pásu okolo mesta a starostlivosť o neho,“ dodáva Forman.

Zdroj: novinky.cz