Karol IV. na našich platidlách - časť 6

25. 7. 2016

Na rozdiel od mincí je história motívu Karla IV. na našich bankovkách a iných druhoch papierových platidiel (štátovkách a poukážkach) podstatne kratšia. Samozrejme, ak vynecháme motívy stavebných pamiatok Karlovej doby, ktoré sú, naopak, najmä vďaka panoramatickým pohľadom na Prahu veľmi časté. Iba na dvadsaťkorunáčke vzoru 1988, ktorú vydala do obehu Štátna banka československá 1. októbra 1988, je pripomenutie zakladateľských aktivít Karla IV. Na jej rubovej strane, pre ktorú bol predpísaný motív vzdelanosti a výchovy, stvárnil autor výtvarného návrhu, akademický maliar Albín Brunovský fragment zakladacej listiny Karlovej univerzity. Zhodou okolností ide o naše ďalšie medzinárodne ocenené platidlo, tentoraz vo Francúzsku.

Finálna verzia výtvarného návrhu akademického maliara Albína Brunovského na dvadsaťkorunáčke vzoru 1988

Samotná osobnosť Karla IV. ako hlavného námetu bankovky pravdepodobne nebola do roku 1990 nikdy neposudzovaná, aspoň pokiaľ vieme. O to viac chápala Karla IV. ako osobnosť hodnú stvárnenia na bankovke najširšia verejnosť. Vydanie poslednej československej bankovky, stokorunáčky vzoru 1989 s portrétom Klementa Gottwalda, vyvolalo otvorený nesúhlas časti verejnosti. Ministerstvo financií, Štátna banka československá a ďalšie štátne inštitúcie dostali stovky listov s požiadavkami na jej stiahnutie. Ešte niekoľko málo mesiacov po novembrových udalostiach sa predpokladalo, že len pár mesiacov staré bankovky tejto emisie zostanú v obehu a že rovnaký autor vytvorí stokorunáčku novú. Najčastejšie navrhovanou osobnosťou bol spoločne s T. G. Masarykom práve Karol IV. Obiehajúce bankovky však rýchlo zastarali a tak Štátna banka československá v roku 1990 rozhodla o príprave úplne novej emisie bankoviek.

Po stanovení nominálnej skladby novej sústavy vyhlásila Štátna banka československá v septembri 1990 verejnú anonymnú súťaž na libreto (námety lícnych a rubových strán) novej emisie bankoviek o deviatich nominálnych hodnotách. Od účastníkov potom dostala 128 návrhov, z ktorých bolo 46 vyradených pre nesplnenie súťažných podmienok (najčastejšie pre nedodržanie anonymity alebo nepredloženie návrhov na všetky nominálne hodnoty). Na bankovky boli navrhované najmä historické osobnosti - najčastejšie T. G. Masaryk, M. R. Štefánik, Karol IV., Konštantín a Metod, Ľudovít Štúr, J. A. Komenský, Božena Němcová, Jan Hus a Ján Kollár. Navrhnutých bolo ďalších 124 osobností, ale aj architektonické pamiatky, chránená flóra a fauna alebo planéty slnečnej sústavy. Obdržané súťažné návrhy hodnotila porota zložená zo zástupcov Štátnej banky československej, Kancelárie prezidenta republiky, Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady, právnických fakúlt vysokých škôl v Prahe, Brne, Bratislave a Košiciach, Historických ústavov Československej akadémie vied a Slovenskej akadémie vied a Zväzov novinárov oboch republík federácie.

Návrhy, ktoré získali v prvom kole aspoň jeden hlas a v druhom kole aspoň tri hlasy, postúpili do ďalšieho kola. V ňom každý porotca zostavil v tajnom hlasovaní poradie troch najlepších návrhov. Prvá cena nebola udelená, pretože podľa názoru poroty žiadny návrh nemohol byť realizovaný bez úprav. Najviac hlasov získal návrh Zdeňka Babiča z Bohumína s týmito námetmi (v zátvorkách sú úpravy navrhnuté porotou):

10 Kčs Pribina / Nitra

20 Kčs Konštantín a Metod / rotunda a hlaholika (Velehrad)

50 Kčs Přemysl Otakar I. / Zlatá bula sicílska

100 Kčs Karol IV. / Pražský hrad (Univerzita Karlova)

200 Kčs J. A. Komenský / Fulnek, Orbis Pictus

500 Kčs Ľudovít Štúr / Bratislava

1000 Kčs Božena Němcová (František Palacký) / Babičkino údolie (moravský motív,

Kroměříž, Hodslavice, Beskydy)

2000 Kčs M. R. Štefánik / mohyla na Bradle

5000 Kčs T. G. Masaryk / alegória Republiky (Pražský hrad).

Predmetom súťaže bolo iba libreto nových bankoviek. Niektorí účastníci však súčasne s námetmi zasielali aj skice výtvarného riešenia. Z dochovaných exemplárov rôznych autorov je Karol IV. stvárnený na desaťkorunáčke, päťdesiatkorunáčke aj stokorunáčke. Aj keď išlo prevažne o laické práce, nemožno im uprieť určitý zmysel pre kompozičné riešenie, hoci bolo čiastočne čerpané zo starších československých bankoviek.

Za účelom získania kvalitných umeleckých návrhov schopných realizácie vyhlásila Štátna banka československá vo februári 1991 obmedzenú neanonymnú súťaž s uzávierkou v júni 1991. Na základe odporúčania Českej a slovenskej únie výtvarných umelcov bolo do súťaže vyzvaných šesť autorov - traja Česi a traja Slováci - z ktorých sa súťaže zúčastnili štyria, spoločne s ďalšími šiestimi nevyzvanými autormi. Predložené podania hodnotila sedemnásťčlenná komisia zložená zo zástupcov Štátnej banky československej, Štátnej tlačiarne cenín, ministerstiev kultúry Českej republiky a Slovenskej republiky, Národných galérií oboch republík a výtvarníkov odporúčaných Českou a Slovenskou úniou výtvarných umelcov. Kým jedno podanie bolo zo súťaže vylúčené pre nesplnenie súťažných podmienok, zo zostávajúcich deviatich návrhov nebola udelená prvá ani druhá cena, ale iba tri tretie ceny, a síce návrhom akademických maliarov Róberta Bruna, Jozefa Bubáka a Ivana Strnada. Týmto autorom bolo odporučené, aby pokračovali v užšej súťaži. Pokročilejšia kresba bola požadovaná v prvej súťaži len pri hodnote 200 Kčs. Vypracovať spresnené skice bolo v užšej súťaži potrebné len pre hodnoty 500 a 1000 Kčs, a preto hodnota 100 Kčs existuje od väčšiny autorov len v podobe zjednodušenej skice.

Karol IV. v stvárnení akademických maliarov Róberta Bruna, Jozefa Bubáka a Ivana Strnada vrátane návrhov figurálneho vodoznaku

Karol IV. v stvárnení Jaroslava Bejvla, Františka Dvořáka a Zdenky Gardášovej

Karol IV. v stvárnení akademických maliarov Karla Hrušku, Karla Kroupu a Jana Moravca (spoločná práca), Ota Luptáka a Ivana Schurmanna

V užšej súťaži však podľa názoru komisie ani jeden z návrhov nebol natoľko presvedčivý, aby mohol byť realizovaný, a preto komisia navrhla súťaž ukončiť. Odporučila pritom Štátnej banke československej zadať vypracovanie definitívneho návrhu dvestokorunáčky akademickým maliarom Róbertovi Brunovi, Jozefovi Bubákovi a Oldřichovi Kulhánkovia, ktoré Štátna banka československá rozšírila aj o posledného účastníka užšej súťaže, akademického maliara Ivana Strnada. O posúdenie návrhov z umeleckého hľadiska formou expertných posudkov potom Štátna banka československá požiadala štyroch českých a štyroch slovenských renomovaných výtvarníkov, zatiaľ čo technické hľadisko mala posúdiť Štátna tlačiareň cenín. Experti konštatovali vysokú úroveň všetkých návrhov a väčšina z nich odporučila realizáciu návrhu akademického maliara Oldřicha Kulhánka, ktorý bol následne poverený tiež tvorbou návrhov zostávajúcich nominálnych hodnôt.

Žiadna z týchto pripravovaných bankoviek novej československej emisie však nakoniec nebola vydaná z dôvodu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k 31. decembru 1992. Nové bankovky, ktoré postupne nahradili bankovky československé, vyšli až po zániku Československa ako platidlá samostatnej Českej republiky a Slovenskej republiky. Pre české bankovky boli využité návrhy akademického maliara Oldřicha Kulhánka a pre slovenské zase návrhy akademického maliara Jozefa Bubáka - v oboch prípadoch po čiastočnej zmene motívov. Motív českej stokorunáčky zmenený nebol, a tak sa Karol IV. dočkal svojho prvého zobrazenia na bankovke.

Výtvarný návrh akademického maliara Oldřicha Kulhánka na stokorunáčku vzoru 1993

Výtvarný návrh stokorunáčky s portrétom Karla IV. na líci a pečaťou Univerzity Karlovej na rube, s doplnkovými motívmi krížovej klenby, fragmentov gotických okien a vitráže okien katedrály svätého Víta v Prahe spracovali rytci Štátnej tlačiarne cenín Miloš Ondráček a Václav Fajt. Vzhľadom k urýchlenej menovej odluke a potrebnej výrobe mnohých hodnôt súbežne nad kapacitné možnosti Štátnej tlačiarne cenín vykonala tlač stokorunáčky (spoločne s päťdesiatkorunáčkou a päťstokorunáčkou) súkromná ceninová tlačiareň Thomas De La Rue and Company Limited v britskom Basingstoke. Stokorunáčku vzoru 1993 o rozmere 140x69 mm a s radom moderných ochranných prvkov proti falšovaniu vydala Národná banka do obehu 30. júna 1993. Platná bola do 31. januára 2007. Od 1. februára 2007 do 31. januára 2010 ju vymieňali všetky banky a po 1 . februári 2010 už len Národná banka.

Prechod tlače z Veľkej Británie do Štátnej tlačiarne cenín v Prahe spolu s dizajnérskymi a technickými úpravami a posilnením ochrany bankoviek proti falšovaniu si neskôr vynútili vydanie dvoch ďalších vzorov. Stokorunáčka vzoru 1995 bola vydaná 21. júna 1995 a stokorunáčka vzoru 1997 bola vydaná 15. októbra 1997. Obe sú stále platné a obiehajú.

Stokorunáčky vzorov 1993, 1995 a 1997

Pamätnou striebornou dvestokorunáčkou k 650. výročiu vydania nariadenia o zakladaní viníc a platnou stokorunovou bankovkou nateraz stvárnenie motívov súvisiacich s Karlom IV. na českých minciach a bankovkách skončilo. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že tomuto výnimočnému českému kráľovi a rímskemu cisárovi a jeho kultúrnym alebo stavebným aktivitám bola v minulých desaťročiach venovaná mimoriadna pozornosť tiež pri výbere motívov pre emisiu pamätných a obchodných mincí. To je tiež jediným dôvodom, prečo Národná banka nevydala pamätnú mincu k 700. výročiu narodenia Karla IV., ktoré pripadlo na 14. máj 2016. K tejto príležitosti však vzniklo veľké množstvo medailí vrátane zlatých razení v tradičných parametroch českých dukátov, zavedených práve kráľom českým a cisárom rímskym, Karlom IV.

Zdroj: ČNB