Nákupný košík je prázdny
23. 8. 2016
Chcete sa nechať klepnúť po prstoch? Dajte si peniaze do banky. Tí, ktorí „riadia“ ekonomiku sa totiž rozhodli, že už je načase každý dobrý skutok riadne potrestať a „šetričom“ pekne pristrihnúť krídla.
Časy sa menia. Staré poriadky vzala voda, kam sa jeden pozrie. Tak napríklad po stáročia sme boli zvyknutí, že muži si berú zhruba rovnako staré alebo mladšie ženy. To je dnes prežitok! Tak napríklad známa speváčka Marie Rottrová sa tento týždeň vydala za muža o 15 rokov mladšieho. Že to nič nie je? Máte pravdu! Vdova po hercovi Radkovi Brzobohatom ju tromfla na celej čiare, keď začala randiť s pánom o 32 rokov mladším. (To už je skoro ako 36ročný rozdiel medzi mnou a mojou babičkou. No, pravda, to je tiež trochu neobvyklé.) Z takéhoto zväzku síce asi sotva vzídu deti, ale čo na tom? Manželstvo predsa už dávno nie je o rodine. Manželstvo je dnes, povedzme, o optimalizácii daní a sociálnych dávok. Veď to hovorím, svet je iný. A o optimalizácii daní a dávok sa začalo hovoriť vtedy, keď do rodín začal nos strkať štát a prišiel s výmyslom zvaným „sociálny štát“.
Keď už sa dnes nájde taký blázon, ktorý by snáď zatúžil po svadbe nie kvôli daniam, ale kvôli tej nemožne nemodernej teórii o rodine, ak by takýto blázon dokonca ešte chcel nemožne tradične sporiť, žiť len z toho, čo si zarobí, a nemať dlhy , potom pánboh mu pomôž. Taký blázon si najskôr nechá posielať peniaze do banky. No - nemúdre to rozhodnutie.
Bolo kedysi zvykom, že ľudia šetrili ak mohli. Že si peniaze ukladali do banky. Že im banka za to dala úrok. A že po rokoch ľudia nasporené peniaze, zhodnotené o úroky, použili na útraty. Kúpili si auto alebo dom. Bolo zvykom, že tak to ľudia považovali za normálne a správne.
Dnes je to inak. Nie je treba sporiť. Je normálne mať dlh. Ostatne všetci sa predháňajú, aby vám dlh vnútili. Dnes môžete luxusne žiť z dlhu, bez toho, aby ste mali istotu, že dlh niekedy budete schopní splatiť. Že je to rizikové? Ale ono to snáď niekoho zaujíma? Trebárs toho psíka, čo balí babičku? Ten je ťažko vysmiaty; na rozdiel od onoho tradičného blázna s tradičnou rodinou, ktorý si nemúdro chcel uložiť úspory do banky.
Zatiaľ čo predtým totiž úroky niečo niesli, dnes nenesú nič. A to už nielen reálne, teda po odpočítaní rastu cien, toho by si napríklad ešte hocikto ani nemusel všimnúť. Ony už mnohokrát a čím ďalej častejšie nenesú nič dokonca ani nominálne, tak, ako sú uvedené na papieri. Proste keď dáte peniaze do banky, urobíte často chybu. O peniaze nezriedka prichádzate. Vaša kôpka úspor sa zmenšuje. Dnes totiž už v Európe existujú banky, ktoré ľuďom účtujú záporné úrokové sadzby.
Áno - čítate dobre. Už dve bavorské banky hovoria, že majú od centrálnej banky toľko prebytočných peňazí, s ktorými nevedia čo majú robiť, že vklady už nechcú prijímať. A odrádzajú svojich klientov, len aby ich snáď nenapadlo si do banky peniaze uložiť, tým, že im pri vkladoch nad 100 tisíc eur účtujú záporný úrok vo výške 0,4%. Iste, tým prestávajú plniť úlohu bánk. Iste, je to v rozpore so zdravým rozumom, bankovníctvom aj základmi trhovej ekonomiky. Iste, banky vznikli od toho, aby do nich ľudia s prebytkami peňazí peniaze ukladali a ľudia s nedostatkom peňazí si tieto peniaze požičiavali. Lenže štát mienil inak a došlo rozhodnutie, že je opäť načase strčiť do toho svoj rypák. A prišiel s výmyslom zvaným záporné úrokové sadzby.
Aj keď vlastne ... štát? Skôr centrálni bankári čoby jedni z vrcholných úradníkov štátu. Títo centrálni bankári vniesli do komerčných bánk prapodivné inžinierstva. Napadlo ich, že keď sa ekonomike nedarí (a európskej ekonomike sa skutočne nedarí), znížia v ekonomike úrokové sadzby. Ľudia si začnú viac požičiavať a požičané peniaze investovať. A ekonomike to pomôže a zase sa jej bude dariť.
Ono by to celkom aj platilo, keby centrálna banka znížila svoje úrokové sadzby napríklad z 5% na 1%. Lenže ako nám ten experiment s jednotnou európskou menou nie práve dvakrát vychádza, juh Európy má stále krízu. V Grécku sa vlastne nič nevyriešilo, dlhy zostávajú, nezamestnanosť je rekordná a ekonomika slabá. A tak sa úrokové sadzby znížili raz, druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát ... až má centrálna banka úrokové sadzby záporné. Aj výnosy štátnych dlhopisov sú často záporné. A ekonomika je zaplavená peniazmi.
Lenže výsledkom akosi vôbec nie je to, čo ekonómovia zamýšľali.
Keď budete vedieť, že ak si dáte peniaze do banky, o časť z nich prídete, keď budete mať pocit, že sú vaše peniaze v ohrození - budete ich preto viac utrácať? Alebo ich vďaka pocitu ohrozenia budete o to viac sporiť? Pochopiteľne, že nie v banke, ale doma v krabici od vína? Hádam, že B je správne.
Chytrí ľudia celkom logicky nedávajú peniaze do bánk; prečo by to robili? Ale väčšina ľudí tiež neutráca toľko, koľko by zodpovedalo navýšeniu množstvo peňazí v obehu. (Iste, že napríklad u nás je spotreba domácností momentálne celkom obstojná, ale to môžeme dávať skôr do súvislosti s našou nízkou nezamestnanosťou, nie so zápornými úrokmi v Európe.) A keď ľudia ani viac nedávajú peniaze do bánk, ani viac neutrácajú, čo teda robia? To je jednoduché: Štatistiky ukazujú, že bohatí ľudia majú rekordné zásoby hotovosti. Len tak, doma, na povale. To, čo bolo vždy považované v učebniciach za ukážkovú hlúposť, je dnes prekvapivo lepšia „investícia“ ako peniaze v banke. To tu ešte nikdy nebolo. Ekonómovia dostali ekonomiku niekam, kam by sa sama nikdy nevydala.
Dnes už napríklad mnohé dlhodobé nemecké, švajčiarske, britské dlhopisy nesú záporný výnos. Čiže štát si od domácností požičia a domácnosti štátu ešte platia za to, že mu „smeli požičať“. Je to normálne? Nie je. Je to správne, môže to dlhodobo fungovať? Nie. Pretože sa do veci vmiešal štát, teda pardon, tentoraz centrálni bankári, ktorí pre stromy nevidia les. Pre svoje sofistikované matematické modely úplne zabudli na prostú ľudskú psychológiu a na najtriviálnejšie princípy fungovania ekonomiky.
Títo centrálni bankári sa teraz ohromne čudujú, čím to, že ich modely a záporné úroky nefungujú; ako to, že ľudia neutrácajú a neinvestujú viac. A čo myslíte, prišli na to, že urobili chybu? Že záporné úroky podporujúce ekonomiku sú asi rovnaká hlúposť ako príjemné trhanie zubov? Houbeles. Došli k názoru, že chybu síce urobili, ale v tom, že úroky zatiaľ znížili príliš málo a do ekonomiky zatiaľ napumpovali príliš málo peňazí.
Mnoho ľudí je schopných z toho vykorčuľovať centrálnym bankám napriek. Proste si napchajú bankovky do škatúľ od topánok. Nič moc príjemné, ale ako-tak to funguje. Lenže tí najdôverčivejší, najtradičnejší, najzodpovednejší sporiči z toho len tak nevykorčuľujú; tí už dostali, dostávajú a ešte dostanú za svoju zodpovednosť a dôverčivosť riadne cez prsty. Možno si niektorí z vás ešte pamätáte, ako sme s manželom už niekedy od roku 2010 bili na poplach proti vtedy chystanému povinnému sporeniu v dôchodkových fondoch. Vtedy sme u nás boli snáď úplne prví, kto proti tomuto - vtedy nutnou propagandou jedinému uznávanému systému - pozdvihol hlas, a boli sme za úplných cvokov. Postupne sme prestávali byť takými exotmi a pomaličky, nenápadne, sa zdvíhala vlna nevôle proti povinnému dôchodkovému sporeniu, až sa nakoniec neuzákonilo. Ešte že tak. Pretože tí, ktorí dnes osihotene naprieč Európou sú v dôchodkových fondoch uväznení bez možnosti vystúpiť, môžu len plakať. Pred chvíľou som povedala: Dlhopisy nesú - z rozhodnutia centrálnych bánk o záporných úrokoch - stratu. Dlhopisy sú to, čo kryje drvivú väčšinu majetku dôchodkových fondov. Inými slovami: Čím viac záporné úroky, tým väčšia strata v penzijných fondoch. Dôchodcovia o svoje úspory prichádzajú, miznú im z účtov. Je to úplná a priezračná analógia menovej reformy. (A súdruhovia v centrálnej banke veria, že táto menová reforma by vraj mala „podporiť hospodársky rast“ !!)
Ale kto by si myslel, že banky budú v takomto prostredí spokojné, mýlil by sa. Táto situácia nevyhovuje ani bankám. Na trhu je toľko peňazí a každý chce požičať, že marže bánk už nestoja za nič. Banky preto menia štruktúru poplatkov. Akokoľvek je odpor voči poplatkom veľký, bankám nič iné nezostáva. Ziskovosť mnohých západoeurópskych bánk je totiž mizerná a objem zlých úverov je vysoký. Len v Taliansku presiahla suma týchto úverov 360 miliárd eur.
Takže racionálny človek nechá peniaze v krabici. Jednak to je „ziskovejšie“ než ich mať v banke, jednak súdny človek si je vedomý zdravia bánk v eurozóne. Bankám situácia nesvedčí. Peniaze sa netočia. Hospodársky rast sa v Európe nedostavuje. Nenašli sme ani jedno pozitívum. Menová politika je už skrátka impotentná, politika záporných sadzieb škodí na všetkých frontoch. Socialistická myšlienka centrálnych bankárov, že pre banky budú úroky záporné a pre ľudí kladné, je skrátka chybná. Ak chce Európa nakopnúť ekonomiku, musí to urobiť tým, že sa vráti ku koreňom, že znovu vráti normálne úrokové prostredie, kde sa dá podnikať. Nie však tým, že bude všetko regulovať, kontrolovať a vykonávať menové reformy.
Zdroj: sichtarova.blog.idnes.cz
7. 10. 2022
S novou investičnou ponukou Zápožička vstupuje na trh česká spoločnosť TrustWorthy Investment. Program určený pre majiteľov zlatých či strieborných zliatkov garantuje šesťpercentný ročný výnos.
26. 9. 2022
V dňoch 9.-10.09.2022 prebiehal 25. ročník obľúbeného veľtrhu Zberateľ. Český národ je svojim zberateľstvom známy a návštevnosť tohto veľtrhu to len potvrdzuje.
15. 9. 2022
Posledná pamätná strieborná minca vydaná Českou národnou bankou na rok 2022 - náklad v kvalite proof: 15400 ks, náklad v kvalite stand 8300 ks.