Zlaté miliardy na dne mora čakajú

26. 9. 2016

Potopená galeóna San José, ktorá skrýva mnohomiliardové poklady, bola pri brehoch Kolumbie objavená už pred 35 rokmi. Dodnes však nebola vyzdvihnutá ani zlatka. Dôvodom nie je len poloha vraku, ktorý leží 600 metrov pod morom, ale hlavne spletité súdne spory.

Replika galeóny Andalucía v španielskom prístave Huelva. Ilustračná snímka

Až pred piatimi rokmi rozhodli americkí právnici spor medzi Kolumbiou a pátračskou firmou Sea Search Armada o právo na prieskum a vyzdvihnutie lode. Prisúdili ho Kolumbii.

U galeóny San José sa však podľa denníka Die Welt nehrá o žiadne drobné. Cena pokladov na palube vraku sa odhaduje najmenej na tri miliardy dolárov, pričom niektorí znalci súdia, že strieborné a zlaté mince, drahokamy a klenoty v lodi by mohli vyniesť až 17 miliárd dolárov.

Vlani oznámil Kolumbijský archeologický ústav, že presne určil polohu lode. A prezident Juan Manuel Santos sa obsiahlo rozhovoril o „najcennejšom poklade v dejinách ľudstva“.

„Postavíme v Cartagene veľké múzeum v štýle škandinávskych krajín, ktoré v nich vystavujú ďaleko bezvýznamnejšie nálezy, ako je ten náš,“ povedal prezident. Tým ale zatiaľ všetko skončilo.

Madrid: Musí to byť pamätník!

Pritvrdilo totiž Španielsko. Madrid sa už nejakú dobu oháňa tým, že by mal z obrieho pokladu dostať aspoň niečo - ak by ho rovno nemal dostať celý. Potopená loď predsa patrila v dobe svojej skazy Španielsku. Madrid sa tak odvoláva na konvenciu UNESCO o ochrane majetkov na morskom dne, podľa ktorej patria potopené vojnové lode aj so svojím obsahom tomu štátu, pod ktorého vlajkou plávali.

Preslávené nálezy pokladov z útrob lodí

• Španielska galeóna Nuestra Señora de Atocha: objavená v roku 1985, poklad v cene asi 450 miliónov dolárov (40 ton zlata a striebra, kolumbijské smaragdy)
• Čínska džunka Tek Sing: potopila sa v hurikáne roku 1822, objavená roku 1990, jej tisíctonový náklad obsahoval 350 tisíc kusov porcelánu
• Flotila pokladov 1715 - jedenásť z 12 lodí španielskej flotily naložených mincami a striebornými plátmi sa v roku 1715 potopilo u Floridy, hodnota cenností odhadovaná na dve miliardy dolárov, zatiaľ vylovené mince za 4,3 mil. dolárov.
• Španielska fregata Nuestra Señora de las Mercedes: potopená v roku 1804, objav oznámený v roku 2007, loď skrýva zlaté a strieborné mince za pol miliardy dolárov
• Kolesový parník Republic a Central America: boli z nich získané poklady údajne až za miliardu dolárov

Problém však tkvie v tom, že Kolumbia konvenciu nepodpísala, a teda sa ňou nemusí riadiť. A tak sa Madrid pokúsil „hodiť kraml“ do súkolia rozbehnutých kolumbijských aktivít inak: predostrel prefíkaný návrh, aby loď zostala so všetkým na morskom dne.

„Sú tam pochované stovky Španielov, ktorí prišli pri potopení lode o život. Myslíme si, že by bolo najlepšie akceptovať kultúrne dedičstvo a nechať ho tam, kde je,“ oznámil španielsky minister spravodlivosti Rafael Catal Polo. To však nie je budúcnosť, akú si pre San José predstavuje prezident Santos. A tak sa hľadajú cesty, ako ďalej.

„Vyjednávame. Spolieham sa, že dôjde ku konkrétnej výmene, až práca pokročí,“ poznamenal k tomu Miguel Ángel Recio Crespo, šéf španielskeho kultúrneho inštitútu Acción Cultural Española pri júlovej návšteve Mexika.

Zlatá reťaz objavená potápačmi v blízkosti vraku galeóny Nuestra Señora de Atocha

Avšak ani Sea Search Armada nechce hodiť flintu do žita. V prípade San José vraj zvažuje „ďalšie právne kroky“,  napríklad sťažnosť na porušenie obchodnej dohody Kolumbia - USA. Kolumbijčania sa tým nechcú nechať odstrašiť.

„Galeónu San José vyzdvihneme. Nie je to nič komerčné - je to archeologický, vedecký projekt,“ tvrdí Santos. Zo senzačného nálezu vraj musí ťažiť celý svet, nie len pár zlatokopov.

O slovo sa prihlásil aj vedúci archeológie na Universidad Externado de Colombia José Luis Socarrás. „Nález nám dovoľuje porozumieť obchodným cestám medzi Španielskom a jeho americkými kolóniami a zistiť aj niečo o spôsobe života ľudí a stavbe lodí v tejto epoche.“ Z tohto dôvodu vraj vrak jasne patrí ku kultúrnemu dedičstvu Kolumbijčanov a je neodňateľné.

Socarrás však dobre chápe, že vyloviť loď pokladov nebude ľahké. „Galeóna spočíva približne v hĺbke 600 metrov. Tam sa samozrejme nedostane žiadny človek. Bude potrebné nasadiť vysoko pokročilé senzory a roboty. Ďalšou výzvou bude konzervácia materiálov - dreva, kovu a keramiky,“ vyhlásil, aby vzápätí optimisticky dodal: „Potrebné technológie k tomu máme.“

 „Zachrániť“ loď chceli už Briti

Keď sa galeóna San José v júni 1708 pri polostrove Barú neďaleko prístavu Cartagena potopila, bola to úplná smola. Briti, ktorí na galeónu a jej sprievod zaútočili, dobre vedeli, čo obsahuje jej náklad: vedľa 344 ton mincí z drahých kovov bolo na palube aj 200 ton vzácnych kameňov a šperkov. Angličania rozhodne nechceli, aby to všetko skončilo na dne mora.

Rozhodla však náhoda, tak ako aj pri iných bitkách vtedajšej vojny o španielske dedičstvo (1700 -1714), ktorá býva niekedy označovaná za prvú skutočne „svetovú“ vojnu.

Britskí kanonieri pri útoku totiž nechtiac trafili na San José komoru so strelným prachom. Po obrovskom výbuchu išla loď rýchlo ku dnu. Z takmer šesťsto člennej posádky bolo zachránených len jedenásť mužov. A zároveň sa zrodil „svätý grál medzi loďami pokladov“.

Zdroj: novinky.cz